Adam Hudec

 hudobný skladateľ, dirigent, spevák, hobojista, Čestný predseda ZDHS.

Narodil sa v roku 1949 v B. Štiavnici na strednom Slovensku. Svoje prvé skúsenosti s dychovou hudbou nadobudol v DH Vyhne, absolvoval ĽŠU v Žarnovici v hre na trúbku. Od roku 1964 študuje na Konzervatóriu v Bratislave hru na hoboj a operný spev.

  V roku 1972 nastúpil do Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave (SOČR), ako 1.hobojista tam pôsobil 15 rokov. Odohral množstvo koncertov a rozhlasových nahrávok so SOČR–om v Bratislave i v mnohých štátoch Európy. Potom absolvoval štúdium v hre na hoboj na VŠMU, ktorú ukončil v roku 1976.

V roku 1975 bola založená Malokarpatská kapela, od začiatku je jej umelecký vedúci (spevák, skladateľ, dirigent, aranžér, sólista na hoboj i tárogató). S Malokarpatskou kapelou absolvoval množstvo koncertov po celom Československu, ako aj v zahraničí – napr. v Belgicku, Holandsku, NSR, Rakúsku a pod. Účinkovali vo viac ako 100 televíznych programov, nahrali 45 nosičov pre slovenské, ale aj zahraničné vydavateľstvá.

  Jeho skladby pre malé ale aj veľké dychové orchestre nahrali okrem Malokarpatskej kapely desiatky najlepších dychových kapiel na Slovensku, ale aj špičkové kapely v ČR (Kumpanovi muzikanti, DH Gloria), boli vydané v notách v rôznych vydavateľstvách v Európe, no najmä v rakúskom vydavateľstve Adler Musikverlag – viac ako 300 skladieb. Mnohé jeho piesne (Kúty,Kúty, Záhorskú dedinú a iné) dalo by sa povedať akoby už zľudoveli. A. Hudec je autorom aj mnohých koncertných skladieb (napr. Slovenská rapsódia, Dunajská predohra, Slávnostná predohra, 7 trojčasťových koncertov pre sólové dychové nástroje a pod.) Na SOZA má registrovaných viac ako 1300 skladieb.

        Okrem kompozičnej činnosti sa venuje A. Hudec aj množstvu iných aktivít, od roku 1987 výlučne v oblasti dychovej hudby. Od roku 1985 je členom alebo predsedom porôt väčšiny festivalov dychových hudieb na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Poľsku, Holandsku a inde. Je členom výboru SOZA za oblasť dych. hudby od roku 1991.

        Bol pri založení a stal sa aj prvým predsedom Združenia dychových hudieb Slovenska (v januári 1990). Od roku 1997 je Čestný predseda ZDHS. Založil a pôsobil ako hlavný dramaturg a režisér Bratislavských slávností dychových hudieb v rokoch 1986-1992. Bol členom medzinárodných porôt, napr. Majstrovstiev Európy dych. hudieb malého obsadenia (v rokoch 2000 – 2005), bol hlavným organizátorom ME dych. hudieb v Bojniciach 2004, svetového kongresu IGEB v B.Bystrici (1988), je predstaviteľom slovenskej dychovej hudby v medzinárodnej organizácii CISM. Ako redaktor a moderátor rozhlasových relácií o dychovej hudbe v Slovenskom rozhlase realizoval množstvo relácií (ZDHS predstavuje, Kapela hraj), neskôr robil relácie pre internetové Rádio Oddychovka. Ako hudobný režisér nahral desiatky nahrávok rôznych slovenských, ale aj rakúskych či nemeckých kapiel a Posádkových hudieb. V roku 2010 mu vyšla kniha s názvom To bola Malokarpatská kapela.

         Za svoju skladateľskú a organizačnú činnosť v žánri dychovej hudby mu bolo v rokoch 1995 a 2009 udelené najvyššie ocenenie v oblasti dychovej hudby na Slovensku – Cena Karola Pádivého.

 



Adam Hudec 

     wurde am 3. November 1949 in Banská Štiavnica (SK) geboren. Zu seiner Ausbildung lässt sich anmerken: Er absolvierte das Konservatorium und die Musikhochschule in Bratislava, Fachrichtung Oboe und Gesang. Während seines Studiums wirkte er bereits ab 1972 die folgenden 15 Jahre als 1.Oboist im Symphonischen Orchester des Pressburger Rundfunks. In weiterer Folge begann er den überwiegenden Teil seiner Zeit in die bereits erwähnte Blaskapelle zu investieren, die von ihm gegründet wurde. Die Blaskapelle Malokarpatská wurde ein häufiger Gast nicht nur in allen Massenmedien der damaligen Tschechoslowakischen Republik, sondern auch medial sehr präsent in anderen europäischen Ländern wie Holland, Belgien, Polen, Ungarn, und allen voran in Deutschland und Österreich, wo die böhmische Blasmusik, wie allgemein bekannt, sehr viele Anhänger hat.

      Sehr eng verknüpft mit seinem Namen war ab dem Jahr 1975 die Spitzenformation Blaskapelle Malokarpatská, um die sich Adam Hudec mit dem maximalen Einsatz ganze 20 Jahre lang vielseitig kümmerte. Vielseitig heißt hier, dass er außer den üblichen organisatorischen und Werbeangelegenheiten die Blaskapelle mit Notenmaterial aus eigener Feder versorgte, schrieb unzählige Arrangements zu Themen aus der Schatzkammer der slowakischen Volkskunst. Er spielte, sang und war zugleich das Sprachrohr der Formation in der Öffentlichkeit. Die Blaskapelle trug - wie es so oft ist - mit ihrer Wirkung zur allgemeinen Anhebung der qualitativen Latte bei, insbesondere unter den Blaskapellen, die sich mit ihnen messen wollten. Blaskapelle Malokarpatská produzierte 45 Tonträger, zu denen mancher Feinschmecker der Blasmusik auch heute noch gerne zurückgreift. Die Blaskapelle beendete ihre Tätigkeit im Jahre 1995.

        Adam Hudec ist einem der prominentesten Komponisten gegenwärtiger mitteleuropäischer Blasmusik und einem sehr aktiven Befürworter der Blasmusik in der Slowakei, wo er zu Hause ist und schwerpunktmäßig wirkt. Adam Hudec ist ein vielseitiger Mensch. Im Jahre 1990 war er Mitbegründer des heute bekannten Verbandes der Blaskapellen der Slowakei (ZDHS), dessen erster Vorsitzender er war. Als Ehrenvorsitzender dieses slowakischen Dachverbandes beteiligt er sich weiterhin aktiv an der konzeptionellen Gestaltung sowie dem Blasmusikgeschehen in der Slowakei. Er nimmt in der Regel auch die Aufgabe als Repräsentant der Slowakei bei den internationalen Aktivitäten wahr. Er konzipiert Rundfunksendungen mit Blasmusik-Thematik und ist zugleich auch als Moderator tätig. Es bedarf keiner Hervorhebung, dass Adam Hudec als Vorsitzender in vielen Jury-Gremien bei den einschlägigen Wettbewerben mitwirkt.

          Die Palette von seinen Werken strahlt eine bunte Vielfalt aus. Man findet in seinem Gesamtverzeichnis sowohl Kompositionen für kleine, übliche Blasmusikbesetzungen vor als auch Kompositionen für symphonische Orchester. Seine Werke wurden in Druck sowohl in den slowakischen Musikverlagen, als auch in Musikverlagen in den Nachbarländern herausgegeben, allen voran im österreichischen Adler Musikverlag des Herrn Heribert Raich (mehr als beachtliche 300 Stücke). Es wird vermutlich keinen echten Anhänger der böhmischen Blasmusik geben, dem das Stück von Adam Hudec "Es ging ein Jäger durch den Forst" nichts sagt. Dieses Stück wird normalerweise im atemberaubenden Tempo vorgetragen, bei dem nur gut durchgeschmierte Trompeten und die besten Trompeter durch den "Forst von Noten" durchkommen können. Nicht minder ist bekannt das Stück -  Polka für Trompete, Ten.-Bar.Galopp, Zwei Turteltauben, Virtuose Kumpane, Franz und Mathias und viele andere. Es gibt Spitzenblaskapellen, die mit seinen Kompositionen so reichlich ausgestattet sind, dass sie einen Hudec-Abend bestreite könnten.

        Im Jahre 2009 der Preis von Karol Pádivý zugesprochen wurde Adam Hudec, für "den ersten slowakischen Zyklus von sieben Konzerten für Solistische Blasinstrumente und großes Orchester, als einen einzigartigen Akt im Bereich der slowakischen und europäischen Blasmusik".
        Nicht nur in der Slowakei, sondern im europäischen Bereich ist Adam Hudec zweifelsohne ein anerkannter Fachmann und agiler Befürworter der böhmischen Blasmusik. 

     

180 rokov dychovej hudby na Slovensku

 

Dychová hudba v bývalom Československu má dlhoročnú tradíciu. O českej dychovej hudbe sa toho vie vo svete dosť, ale skutočnosť, že aj dychová hudba v druhej časti Československa - na Slovensku - má podobný vývoj a históriu, sa vie už pod­statne menej. Rok 2018 je pre našu dychovú hudbu výz­namný - oslavujeme 180 rokov existencie dychovej hudby na Slovensku.

        Počas týchto 180 rokov prešla dychová hudba Slovenska zložitú, často neľahkú cestu, no vždy v minulosti dokazovala a aj v súčasnosti dokazuje svoje opodstatnenie a potrebnosť tohto žánru. Často krát si to ani neuvedomujeme, že nás dycho­vá hudba sprevádza prakticky po celý život, od rána do večera, od kolísky po hrob, či ju máme radi, alebo je nám ľahostajná. Aj keď v dnešnej prevahe populárnej hudby je tzv. menšinovým žánrom, jej obľuba najmä medzi strednou a staršou generáciou je značná.

        Podľa muzikologicky doložených výskumov bola prvá dychová hud­ba na Slovensku založená v roku  1838 v Hronci pri Podbrezovej (na stred­nom Slovensku). Táto hudba mala 12 členov - robotníkov miest­nych železiarní. V roku 1840, keď sa vedenie železiarní pre­sťahovalo do Podbrezovej, presťahovala sa tam aj hudba a odvte­dy tu existuje nepretržite aj dychový orchester.

      Samozrejme, že už dávno pred vznikom tejto prvej dycho­vej hudby, existovali v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko) určité formy dychovej hudby, lepšie povedané - interpretácie hudby na dychové nástroje. V svetoznámych baníckych mestách, kde sa ťažila zlato a striebro, napr. v Banskej Štiavnici, Kremnici a inde, boli už v stredoveku zoskupenia mestských tru­bačov, tzv. turnerov. V Bratislave boli mestskí trubači známi už v roku 1358, prvé zmienky o existencii turnerov v Banskej Štiavnici sú z roku 1365 a v Kremnici z roku 1441. Títo mestskí turneri účinkovali viac ako 500 rokov na mestských vežiach, v chrámoch a zámkoch, ale aj na ľudových podujatiach, svadbách, pohreboch atď. V 19. storočí sa z mestských tru­bačov začínajú formovať väčšie zoskupenia, ktoré postupne prerastajú v dychové hudby (napr. banícke, dedinské, závodné, požiarnické), neskôr vo väčšie orchestre (vojenské, mestské a pod.). Dôkazom spomínaného je aj príklad vzniku dychovej hudby v Kremnici, ktorej prvými členmi boli práve mestskí trubači .

        Druhým dôležitým podnetom pre vznik amatérskych dychových hudieb na Slovensku bol rozvoj vojenských dychových hudieb pri rôznych peších plukoch vtedajšej c. k. armády v druhej po­lovici 19. storočia. Tieto vojenské dychové hudby vznikali a koncertovali v miestach svojich posádok, najmä v Bratislave, Košiciach. Komárne (kde bol kapelníkom Franz Lehár st.), ďa­lej v Lučenci, kde bol kapelníkom od r. 1889 známy skladateľ operiet Franz Lehár ml. ( mimochodom - ako 19 ročný bol najmlad­ším vojenským kapelníkom c. k. armády). Vojenské hudby pôsobili aj v Trenčíne, Prešove, Banskej Bystrici a v iných mestách. Známi vojenskí kapelníci toho obdobia boli Karel Komzák starší a mladší, Jozef Obruča a iní. Promenádne koncerty vojenských hudieb (ktoré mali vtedy obsadenie dychové a aj sláčikové), si získali v mestách veľkú popularitu a boli neoddeliteľnou súčasťou hudobného života toho - ktorého mesta. Keďže vtedy ne­existovali žiadne rádiá, televízory a gramofóny, bol to prakticky jediný spôsob, ktorým sa pospolitý ľud stretával s die­lami skladateľov vážnej hudby. Na promenádnych koncertoch vojenské hudby interpretovali zmesi - transkripcie diel sve­toznámych autorov, napr. G. Verdiho, G. Bizeta, A . Dvořáka. B. Smetanu a mnohých ďalších.

Postupne vznikali dychové hudby aj v ďalších mestách na Slovensku, napr. v Banskej Štiavnici (1841), v Modre (1843), v Dolnej Súči (1853), v Krakovanoch (1854), v Dubnici (1855), atď. Celkove vzniklo v 19. storočí na území Slovenska až 56 dychových hudieb.

        Samozrejme, že česká dychová hudba mala veľký vplyv na rozvoj dychovej hudby na Slovensku. Mnohí kapelníci a hráči dychových hudieb boli českého pôvodu. Osud ich zavial na Slovensko, kde zakladali nové dychové hudby a vychovávali mladých hráčov v hre na dychové nástroje. Slovenské dychové hudby často interpretovali skladby českých autorov, predovšet­kým pochody F. Kmocha , koncertné valčíky J. Fučíka a V. Vačkára , neskôr polky a valčíky J. Vejvodu, K. Vacka, A. Borovičku, J. Blá­hu, J. Poncara a mnohých ďalších. Skladby týchto autorov sa hrali na území celého Československa a to nielen v dobe ich vzniku, ale postupne zľudoveli a hrajú sa dodnes.

          V prvej polovici 20. storočia nastáva na Slovensku veľký rozvoj dychovej hudby. Vzniká nielen veľa dedinských dychových kapiel, ale aj veľkých dychových orchestrov v rôznych robotníckych spolkoch, napr. v Prešove, Košiciach, Žiline, Trenčíne a inde. So vznikom nových závodov a podnikov vznikajú aj dy­chové hudby, napr. v Dubnici, Považskej Bystrici, v Baťovanoch – dnešné Partizánske, v Starej Turej a inde. Umelecká úroveň dychových súborov a orchestrov značne narastá.

        Počas 2. svetovej vojny a najmä po jej skončení má zásad­ný význam pre rozvoj dychovej hudby na Slovensku Karol Pádivý (1908 – 1965). Tento významný hudobný skladateľ, upravovateľ a organizátor dychovkárskeho života na Slovensku sa zaslúžil o vydávanie notového materiálu pôvodných slovenských skladieb pre dy­chové orchestre. Taktiež bol neúnavným organizátorom rôznych súťaží, festivalov a prehliadok dychových hudieb, napísal tiež priekopnícke dielo európskeho významu spolu s J.Pravečkom - Školu inštrumen­tácie pre dychové hudby. V prvom rade bol však vynikajúcim skladateľom svojej doby. Jeho skladby interpretovali všetky dychové hudby v Československu, sú kvalitné a dodnes hrané (napr. Pochod textilákov, Súčanské čardáše, Predohra k slávnosti, Vajnorská a Mutěnická polka, Sedliacka a mnohé ďalšie). Ďalší významní skladatelia po 2. svetovej vojne v tomto žánri na Slovensku boli: Ján Pöschl, Karol Valečka, Andrej Lieskovský, Gejza Dusík, Izidor Glorik, Anton Petrík, v súčasnosti Ikov Kopáčik, Miloslav Hlaváček, Jozef Baláž a Adam Hudec.

      Renesanciu ľudovej dychovej hudby koncom 60-tych a za­čiatkom 70-tych rokov začal prakticky Čs. rozhlas v Bratisla­ve svojimi nahrávkami amatérskych dychových súborov, najmä zo západného Slovenska (Dr. Ondrej Demo v Klenotnici ľudovej hudby) a aj vydavateľstvo Opus - postupným vydávaním tejto hudby na platniach. Nebývalej popularity sa dočkali amatérske dychové hudby, ktorých vlastné úpravy a interpretácia ľudo­vých piesní priniesli značný obrat v chápaní a posudzovaní dychovej hudby súčasnosti. Boli to najmä amatérske dychové hudby z Drietomy (s kapelníkom a upravovateľom Pavlom Stopkom), Nemšovej, Červeníka, Topoľčianok, Hornej a Dolnej Súče, Vajnor a pod. Dovtedy sa realizova­la dychová hudba poväčšine v orchestrálnej podobe, prípadne kom­ponované skladby autorov dychovej hudby spievali populárni spevá­ci tanečnej hudby, alebo operní speváci. Nastúpený trend in­terpretácie ľudových piesní dychovými kapelami mal u publika obrovský úspech a začiatkom 70-tych rokov najviac žiadanými a predávanými slovenskými "hitmi" boli práve slovenské ľudové piesne interpretované dychovou hudbou. (Stačí spomenúť názvy niektorých piesní – V richtárovej studni, V záhradôčke pod okienkom, Jedna ruža dve ruže, atď.) Aj keď umelecká úroveň týchto amatérskych nahrávok bola z profesionálneho hľadiska nie vždy najlepšia, trend nastúpený týmito hudbami ovplyvnil praktic­ky celé dianie v oblasti dychovej hudby 70-tych rokov a ovplyvňuje ho dodnes.

          Na týchto základoch stavali aj profesionálne ka­pely Moravanka ( 1972) a aj Malokarpatská kapela (1975-1995). Táto kapela, zložená z profesionálnych hudobníkov bratislavských symfonických orchestrov, bola prototypom dychovej hudby ostatných rokov na Slovensku. Malokarpatská kapela absolvovala množstvo koncertov po celom Československu, ako aj v zahraničí. Účinkovala vo viac ako 100 televíznych programoch, nahrala 45 nosičov (LP,MG,CD) pre slovenské, ale aj zahraničné vydavateľstvá. Umelecký vedúci Malokarpatskej kapely Adam Hudec skomponoval alebo upravil pre tento súbor (ale aj pre iné dychové hudby) stovky skladieb, ktoré sú hrané v celej Európe ( napr. virtuózne sólistické skladby Išiel jáger cez horu, Polka pre trúbku, Ten.-Bar. kvapík, Dve hrdličky, piesne Kúty, Kúty, Záhorskú dzedinú, ale aj pre VDO Slovenskú rapsódiu, 7 trojčasťových koncertov pre sólové dychové nástroje a mnohé ďalšie.) V ostatných rokoch sú najúspesnejšie MDH na Slovensku DH Prividžanka, Zedeanka z Partizánskeho, Maguranka z Kanianky, Vištučanka, Selčianka, Vlčovanka a v poslednom období najmä DH Drietomanka a majstri Európy z roku 2004 Dunajská kapela.

         V januári 1990 vznikla profesná organizácia Združenie dychových hudieb Slovenska (ZDHS), ktorá všestranne podporuje zachovanie a podporu aktivít v tomto žánri na Slovensku ( festivaly, súťaže, 7 ročníkov Bratislavských slávností dychových hudieb, 25 ročníkov Dychfestu ZDHS, v 70.-tych až 90.-tych rokoch bola známa súťaž pre VDO Pádivého Trenčín, dodnes je súťaž pre MDH v Lednických Rovniach, atď. ) ZDHS viedli predsedovia Adam Hudec, Jaroslav Pádivý, Ján Jamriška, Jozef Baláž a v súčasnosti Vladimír Dianiška.

         Za 180 rokov sa dychová hudba stala neoddeliteľnou súčasťou hudobnej kultúry na Slovensku. Dychová hudba ako najvšestrannejší žáner zábavnej hudby (dychové súbory účinkujú na množstve kultúrno-spoločenskom podujatí, hrajú za každého počasia,...), má všetky predpoklady na to, aby sa ďalej rozvíjala, dosahovala ďalšie úspechy doma i v zahraničí a tak nadväzovala na 180 ročnú tradíciu tohto žánru na Slovensku a reprezentovala našu kultúru po celom svete.

Dychová hudba bola, je a vždy bude potrebná !